Klaudia & Ivan
Drahí priatelia,
už o pár dní prežijeme jeden z najdôležitejších dní nášho života a sme veľmi šťastní, že ho strávime práve s vami. Veríme, že naša svadba bude dňom plným radosti, stretnutí a zážitkov, na ktoré budeme dlho s úsmevom spomínať.
Náš deň D začneme na mieste, ktoré má pre nás hlboký význam – v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Práve tam si vyslúžime sviatosť manželstva. Po obrade sa presunieme do úplne iného sveta – na Smolenický zámok, ukrytý medzi Malými Karpatmi. Zámok so svojimi baštami a nádhernými výhľadmi bude naším miestom oslavy.
Budeme radi, ak prídete s dobrou náladou, pohodlnými topánkami a chuťou oslavovať – nech spolu vytvoríme nezabudnuteľnú atmosféru, ktorá v nás pretrvá ešte dlho po poslednom tanci. Na tejto stránke nájdete program dňa aj praktické informácie, ktoré vám pomôžu naplno si vychutnať každý okamih. Tešíme sa na vás a ďakujeme, že v tento výnimočný deň budete stáť pri nás.
Klaudia a Ivan
Harmonogram svadobného dňa
14:00 Sobáš so sv. omšou v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
Prosíme Vás, aby ste zaujali svoje miesta v Bazilike najneskôr o 13:45.
Parkovanie v okolí je bezproblémové. Myslite na to, že aj v tomto ročnom období je v Bazilike celkom chladno.
Po sv. omši sa krátko zhromaždíme pred Bazilikou na spoločné stretnutie a fotografiu. Nasledovať bude individuálny presun hostí na Smolenický zámok – v navigácii voľte cestu cez Senicu a Jablonicu (cca 45 min. jazdy).
16:00 – 17:15 Ubytovanie na Smolenickom zámku a úvodná recepcia
Na recepcii zámku bude pre vás pripravená čaša vína a ľahké občerstvenie, ako aj kľúče od vašich izieb.
Prosíme Vás, aby ste tento čas využili najmä na ubytovanie. Izby sa nachádzajú po celom areáli zámku. Bude preto dôležité čo najskôr zistiť, kde je umiestnená tá vaša.
Popri tom však môžete debatovať pri vínku či preskúmať zákutia zámku.
17:15 Svadobná hostina
O 17:15 (prosíme, buďte presní, snáď budeme aj my) sa zhromaždíme na zámockom nádvorí, aby sme spoločne odštartovali oslavy. Po úvodných tradíciách a spoločnej fotografii sa presunieme do svadobnej sály.
Večer bude patriť dobrému jedlu, hudbe a zábave. Veríme, že spolu prežijeme krásny svadobný deň až do rána bieleho.
Nedeľný program
8:30 – 10:00 Raňajky
Svadbu ukončíme a rozlúčime sa nedeľnými raňajkami.
11:00 Check-out
Prosíme, check-out stihnite do 11:00.
Program svadobnej hostiny
Ubytovanie a parkovanie
Na zámku je dostatočný priestor na parkovanie na nádvorí i za hradbou (pozri nižšie). Pobyt v historickom zámku má aj svoje milé aspekty – užijete si ubytovanie v hlavnej časti zámku, v baštách či v hradbách. Dobrou správou je, že čarovné ubytovacie priestory boli v zime ešte skrášlené vďaka kompletnej výmene nábytku.
Vzhľadom na povahu zámku ako kongresového centra Slovenskej akadémie vied je množstvo izieb usporiadaných s oddelenými lôžkami – vopred ďakujeme za pochopenie. Každopádne, hľadanie izby môže byť celkom dobrodružná aktivita, nižšie preto nájdete plánik.
Svadobné dary
Namiesto vecných a kvetinových darov nám urobí najväčšiu radosť, keď s nami prežijete tento deň v dobrej nálade. Ak by ste nás chceli potešiť drobnosťou, budeme vďační za finančný príspevok do spoločného života.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne je najvýznamnejším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku a duchovným centrom uctievania Sedembolestnej – patrónky Slovenska. Tradícia púti do Šaštína siaha do 16. storočia. Podľa legendy sa šľachtičná Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva, v roku 1564 obrátila v ťažkom životnom období na Pannu Máriu a jej modlitby boli vypočuté. Ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ktorú uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes. Socha sa čoskoro stala miestom modlitieb a púte veriacich. V roku 1733 provinciál rádu pavlínov František Rosa dosiahol, aby socha prešla pod ich opateru. Pavlíni, oficiálne Rád svätého Pavla Prvého pustovníka (Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae), sú katolícky rehoľný rád založený v 13. storočí v Uhorsku. Ide o mníšsky rád pustovníckeho typu, ktorý vznikol spojením viacerých samostatných pustovníkov žijúcich podľa vzoru sv. Pavla z Téby, prvého kresťanského pustovníka. Venujú sa kontemplatívnemu životu, modlitbe a starostlivosti o pútnické miesta.
Pavlíni, ktorí prišli do Šaštína, sa podujali na výstavbu pútnického chrámu a kláštora. V rokoch 1736 – 1762 bola teda na tomto mieste postavená rozsiahla baroková bazilika s kláštorom. Dňa 12. augusta 1762 sa v Šaštíne uskutočnila slávnostná vysviacka za účasti ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, ako aj mnohých duchovných a tisícov pútnikov. Stavba vyniká svojou architektúrou, umeleckou výzdobou a jedinečnou duchovnou atmosférou. Socha Sedembolestnej Panny Márie je dodnes umiestnená nad hlavným oltárom.
V roku 1927 bola bazilika vyhlásená za národnú svätyňu. V roku 1964 – pri 400. výročí uctievania sochy – jej pápež Pavol VI. udelil titul bazilika minor. V roku 1987 baziliku navštívila aj Matka Tereza z Kalkaty. Význam tohto miesta však podčiarkujú najmä dve pápežské návštevy – návšteva pápeža sv. Jána Pavla II. z roku 1995 a nedávno zosnulého pápeža Františka z roku 2021. V roku 2017 sa po ukončení pôsobenia saleziánov v Šaštíne bazilika po 231 rokoch vrátila do správy rehole pavlínov. Každoročne sa tu konajú národné púte, predovšetkým 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Bazilika v Šaštíne zostáva silným symbolom viery, nádeje a tradície.
Prvé písomné zmienky o existencii obce Smolenice pochádzajú z polovice 13. storočia, i keď ich vznik treba hľadať už v dobe novofeudálnej. Ako majitelia panstva sa vystriedali viaceré šľachtické rody. Napr. v r. 1388 darovacou listinou kráľa Žigmunda pripadli vojvodcovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od r. 1438 sa novým majiteľom Smoleníc stal pezinský a svätojurský gróf Juraj. V 15. stor. vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. Roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohy smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad,
ktorý už za posledného Erdodyovca – Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou.
Terajší Smolenický zámok začal budovať na začiatku 20. stor. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v r. 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii a autorstvo architektonického návrhu sa pripisuje trom architektom Jozefovi Hubertovi, Ignácovi Alpárovi a Ištvánovi Mőllerovi. Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala Slovenská národná rada a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný a zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný Slovenskej akadémii vied, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta.
